reklama

O náročnom bábätku

Stretávanie sa s rôznymi mamami v našom okolí ma privádza k presvedčeniu, že "aké" bude nove dieťatko (ako bude spinkať, plakať, grckať a ostatné dôležité veci) je skoro neovplyniteľné snahou rodičov; že malé detičky sú priepastne rozdielne a nedá sa s tým veľa urobiť. Momentálne by som za 8-hodinovú noc dala pol kráľovstva a jedno oko; skúsila som už okrem makového odvaru asi všetko, aby sopliačik nejako ľudsky spal - bez štipky výsledku. A odmietam si v tomto stave ešte aj ničiť svoje krehké materské sebavedomie! Už neverím, že moja švagriná vie čarovať, pretože jej synček nereve a celý čas buď spí alebo nežne hrkúta, a ja som ľavá a neschopná, za to že moja barakuda sa 8x cez noc zobudí, pred spaním ručieva a uspať ju trvá dlhšie ako spánok sám. Viem, že robíme všetko skoro rovnako! Švagrinej sa proste ušiel malý andel a mne fajnovka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
Obrázok blogu

Môj syn je čarokrásny, zdravý, tučnučký, šikovný - stokrát lepší, ako som čakala. Ale za to, ako som si bola predstavovala naše prvé spoločné mesiace, by sa mi mohol vysmiať aj Hurvínek.

Čerstvo obťažkaná som sa s vervou vrhla do štúdia literatúry o strostlivosti o novorodeniatko (posledné dieťa pod 1 rok som držala asi pred 20 rokmi) a keďže času bolo dosť, v deň pôrodu som si pripadala mimoriadne podkutá a vôbec mi nešlo do hlavy, prečo si tie čerstvé maminy toľko sťažujú. Veď čujte, aké je materstvo jednoduché, keď sa vezme rozum do hrsti: synček bude ala malý Yequana neustále nosený v takom tom dlhom zmotanom kuse handry, objatie ktorej mu bude pripomínat bruško; mamina vôňa a pohyby ho budú tíšiť a uisťovať, že môže z bezpečia a milovaný sebavedomo objavovať svet. Keď mu bude treba, si tam pospí, a keď bude hladný, pomrví sa a ja budem vedieť, že je čas tasiť vždy plný prsník. V noci bude spinkať v opatrnom objatí natešených rodičov a kúpať sa bude po jemnej masáži v Shantala vedierku, v prirodzenej polohe a teplúčku. Tak čo by reval, či nebodaj nespal, alebo niečo? A aj ja budem žiť svoj bohatý život vlastne skoro ako predtým - mesiac po pôrode som už mala dohodnutý žúr (!) - veď dieťatko dostane fľašku s odsatým mliečkom a pobačujú si jeden deň s ockom sami, easy, nie?

Akurát že to všetko dopadlo nejako inak ... :) Už v pôrodnici sa mi nevidelo: držať to sladké, bezbranné stvorenie som sa sice nebála, ale prvýkrat prebaliť mi ho musel pomôcť môj muž (poľahčujúca okolnosť: rozhodli sme sa dieťatko pri každom prebaľovaní umyť, žiadne utierky), mlieko som nemala ešte na tretí deň a spať musel synček v tej plastovej veci, lebo k sebe by som si ho nezobrala ani za svet z panického strachu, že sa mi v posteli stratí a/alebo mu ublížim (videli ste, aké malé je novorodeniatko?!). Väčšinu času som nevedela, čo robím, a keďže inštinkty nápomocne mlčali, neustále som vyzváňala na sestričku a vypytovala sa chudáka muža, ako keby on už porodil 5 detí. Odhodlanie plne kojiť ma opustilo na deň č. 2, keď údajne výdatné kolostrum jednoducho nevydalo a moje hladné mláďa spustilo rev, pri ktorom tuhla krv v žilách. Aj prikŕmené, prebalené a vyspaté plakávalo, čo sa v kombinácii s predtým nepoznanou únavou, popôrodnými bolesťami a baby blues (kto ich mal, vie aké absurdné je toto poetické pomenovanie) aj cez nekonečnú radosť zo zdravého bábätka podobalo na nejaký divný trip. Odísť domov z bezpečia pôrodnice som sa skoro bála.

Vážny úder som schytala, keď sa synček razantne odmietol nosiť v tej úžasnej šatke. Kúpila som ďalšiu, a potom ďalšiu a ďalšiu, ale v každej spustil do 3 sekúnd rev ako tur. Keďže nosenie magicky nevyriešilo všetko na svete, voila - problémy so spaním: "zaviniem a položím do kolísky a on si maximálne pohundre, ale sám a rýchlo zaspí" vôbec nefungovalo! Naše temperamentné bábätko bolo treba nosiť na ramienku, hojdať, zatemniť izbu a do omrzenia robiť hlasné šššššš, aby zaspalo aspoň na 40 minút (Dlhšie nespí doteraz, iba v kočíku na balkóne a neprestajne hojdaný. Keď si odskočím na wc, hneď ho "senzor rodičovského pohybu", ako to volá manžo, upozorní, že treba vrieskať; neviem, čo budem robiť keď začne ozaj tuhá zima). Noci boli zo začiatku trojboj nakŕm, prezleč, prebaľ, lebo synček grckal ako profík a často, často kakal (najradšej tuším hneď ako sa nám podarilo ho uspať). Už má 5 mesiacov, ale večer uložiť (po nekonečnom boji) ho vie iba maminka a keď sa v noci zobudí, chce tiež len maminku (a podľa toho, ako často sa budí, má ju asi veľmi rád).

Aby som to skrátila: ďalej som neverila a uverila, že kojiť sa treba NAUČIŤ, že nie všetky deti si od začiatku vychutnávaju kúpanie, masáž či pitie z fľaše (to je akože chlap?!), a že bábätko môže neutíšiteľne plakať preto, že chce spať (veď keď je unavený a leží v kolíske, nech spí, nie?! Keby mňa okúpali, nakŕmili a uložili do postele, spala by som ako medveď!). Nás hasič nechce byť nikdy sám, inak reve; čo chce, je nonstop sranda a aby nikdy neprestala (preto asi nechce spať), lenže sranda nie je samozrejme spanie, ani obliekanie, jazda v kočíku, ukladanie do autosedačky, jazda autom dlhšia ako 4 minúty, keď naňho zasvieti to sprosté slnko, alebo keď sme dlho v obchode. Moje dni sa takto namiesto plánovaného pospávania (veď je to materská DOVOLENKA!) a kreatívneho oddychu v spoločnosti ostatných detných priateliek zmenili na niečo ako pobyt v pevnosti Boyard.

Zase aby to nevyzeralo, že sa len bezmocne prizerám, ako sa mi starostlivosť o moje dieťa vymyká spod kontroly: každú voľnú minútu visím na nete a hľadám tajomstvá o spaní, kojení, podnecovaní,...hlavne o spaní; platíme si dve sady doktorov na telefóne a žiadna matka v okolí sa nevyhne dôkladnému výsluchu. Lenže ono je ťažké stratiť kontrolu tam, kde nikdy žiadna nebola.

Záverom tejto sťažovacej orgie chcem toto povedať: maminy iných barakúd, vedzte, že nie ste samé a nenechajte si nahovoriť, že by sa vašu malú osobnosť dalo ukočírovať odbornejšie - detičky majú rôzny temperament už od narodenia (skúsení fotríci vedia, ale pre mňa je to zjavenie)! A vy budúci rodičia, buďte varovaní a neprepadajte naivným snom o spaní či poriadku. Možno vám bude dopriate, a možno - viď hore. Isté je len jedno: akokoľvek zle bude, bude aj najlepšie na svete a spravíte to s prehľadom a nadšením znova. :)

Hana Brňovjaková

Hana Brňovjaková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rada knihy a zvieratá Zoznam autorových rubrík:  KNIHYSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu